Áno áno, už sa to veru blíži ale mne to akosi stále nie a nie dojsť…Viac to prežíva moja rodina (áno celá) ako ja samotná…ako veď prečo nie aspoň si ja oddýchnem. Ale teraz vážne. Sme obklopení žienkami a super maminami, ktoré pretláčajú svoju predstavu o tom, že ich dietko je v podstate absolútne nesamostatný tvor, ktorý sa bude rozvíjať k samostnatnosti až keď si maminka povie ok tak už môžes… Je desivé ako pri každom prdíku, chrápaní, šuchu maminky vystrelia 3 metre vysoko,že malý tvor ich HNEĎ v tej chvíli potrebuje…
Hm musím podotknúť, že u mňa sa táto predstava absolútneho závisláka od maminy ešte nevypestovala a aby som bola úprimná pevne dúfam, že sa ani nevypestuje…Áno super maminy celého sveta spojte sa a kamenujte!
Ale v obkolepní stýmito názormi vôkol, že veď počaj o chvílu uvidiš sama si musím položiť otázku, že či som vadná skutočne alebo sa mi to len zdá? Moja dobrá priateľka, náhodou detská psychologička mi včera vraví: neblázni, správne pocity prídu a dojdú keď bude treba a buď rada,že ešte máš zdravý rozum a celú hlavu.
Joj veru, toto poteší!!!
Ok takže v deň prvý ako začínam písať tento blog ( cca 33tt?? nie stále nerozumiem ako sa to ráta) moje presvedčenie, že dietko naše bude vedené k tomu, že si ritku bude vedieť umyť aj samo a že jej ju umývať do veku pubertálneho nebudem pretrváva 🙂 držím sa hesla: štastná maminka= šťastná rodina 🙂
Pekný deň
K.